Moja prvá jazda na 1050kovom Tigrovi bola v roku 2011 v Prahe a okolí. Vtedy ma celkom dostal. Páčil sa mi motor, posed, vlastne komplet všetko a hlavne ako to všetko spolu funguje a jazdí. Teraz som ho znovu osedlal po dlhej dobe, no tentokrát trochu pomenený.
Nový Tiger Sport pre rok 2016 dostal viac ako 100 zmien na motore. Zmeny sa udiali hlavne kvôli zlepšeniu priebehu výkonu a norme EURO 4, z čoho vyplýva aj zníženie spotreby paliva. Motorka dostala kopec elektroniky, počnúc Ride-by-Wire plynovou rukoväťou, možnosťou nastavovať jazdné režimy, tempomat, kontrolu trakcie a samozrejme aj vypínateľné ABSko. Motor má teraz 126 koní a 106 Nm. Suchá hmotnosť je 218 kg a po dotankovaní 20 litrov paliva a doplnení ostatných prevádzkových kvapalín to je celkovo 235 kg. Síce to sú údaje, ktoré ma pri motorkách už veľmi dlho nezaujímajú, ale tak spomeniem ich.
Ja si totiž radšej na moto sadnem a skôr ako vynesiem verdikt, či sa mi páči ako jazdí alebo nie, alebo či je 126 koní dostačujúcich, alebo či je 235 kíl veľa, radšej to pojazdím a nechám motorku, nech ukáže sama, čo ponúka. Asi som dlho sedlal zas len „tangáčové“ (rejs) endurá, lebo len čo som si sadol na Tigra, mal som pocit, akoby som si sadol na lokomotívu. Sedí sa mi pohodlne, dobre dočiahnem na zem, ale veľká nádrž a plexi ma presviedčajú, že je to kus motorky, ktorá bude pre mňa trochu veľká. Ten pocit nemizne ani po prvých metroch, kým sa prepletiem von z dvora. Síce mi všetko pasuje, dobre sa tu sedí a motorka mi nepríde ani že má toľko kíl. No stále mám pocit, že som nejaký malý. Asi si budem na to musieť zvyknúť.
Na sto metroch radím dva, tri, brzda, vychádzam na hlavnú a pálim preč. Tiger sa oprel drápmi do asfaltu, vyštartoval ako za korisťou, ale ja som úplne v pohode. Čo to má znamenať? Pýtam sa sám seba v očakávaní asi niečoho, čo som zažil pred piatimi rokmi na prvom Tigrovi. Vtedy išiel Tiger viac trhano, možno by som povedal, že viac vulgárne. Tento Tiger pri zapnutej TC a nastavený na Road mapu ide fakt prudko vpred, no prebieha to presne tak, ako mi to doteraz na všetkom trochu a na niečom viac prekážalo. Ide hodne kultúrne. Na zadné nič, trhanie za ruky nič… čo ste to porobili so športovým cestným Tigrom? Odpovedám si sám. Je to paráda! Toto sa mi páči omnoho viac ako stará verzia.
Ani neviem ako, idem si kilo dvadsať, motor si len tak ševelí, dávam tempomat a úplne bezstarostne sa veziem. Vchádzam do mesta, nepodraďujem, len jemne pošteklím brzdy, ustálim to na 50 a bezstarostné povozenie pokračuje. Jasné, radenie, brzdenie, vyhýbačky, predbiehačky, všetko ide, jak sa patrí. Len to akosi nepotrebujem riešiť. Dokonca mi už motorka ani nepríde taká mohutná. Nie, nezvykol som si na to za 5 minút, ale vďaka tomu, ako sa mi parádne jazdí, som na to zabudol a neriešim to už.
Konečne si to mierim na svoj „testovací“ okruh na rôznych okreskách a dedinských spojovačkách. Dúfam, že Tiger Sport je ozaj šport a pôjde tak ako doteraz. Bez toho, aby som musel niečo riešiť. Sorry, ale toto bolo len bezbožné prianie. Pretože len čo som tomu trochu začal viac nakladať, riešil som toho viac, ako bolo treba. Vypol som trakčnú, prepol mapu na šport, začal som radiť až v horných otáčkach a brzdiť som skúšal fakt na predposlednú chvíľu. Jasné, všetko vrámci bezpečnostných mantinelov. Lenže v rámci mojich mantinelov.
Tiger ide parádne. Musím uznať, že som rád, že pri takejto športovej jazde treba riešiť skoro všetko. Až vtedy sa dá užiť to, čo Tiger Sport ponúka. Len čo som tomu začal viac nakladať, hneď mi napadlo to prirovnanie, že Tiger Sport je vlastne taký turistický Speedtriple. Nejde o Speeda ako takého, prerobeného do turistu doslovne, to zas nie. Aj keď vlastne možno aj áno.
Triumph Tiger Sport je nielen pekný, no aj dobre fungujúci stroj. Zmeny, ktoré podstúpil oproti tomu, čo som na ňom jazdil v roku 2011, mu len prospeli. Prídavok Sport si nielenže zaslúži, ale je jeho hrdým nositeľom. Fakt sa mi zapáčil a získal si ma nielen po športovej stránke, ale aj ako všestranná motorka.
Tiger Sport ma zaujal aj ako prostriedok na také bežné medzimestské približovanie, dokonca som naň posadil aj moju pani, že pojazdíme trochu v tandeme. Takže som otestoval aj jazdu v dvojke, čo nerobím často. Tá si pochvaľovala nielen sedenie, ale aj schopnosť kultúrnej jazdy, kedy ju netrhá pri každom preradení, či neposkakuje na sedačke po prejdení nejakých nerovností. Nakoniec som jej trochu názor na to, aký je Tiger fajn prepravný prostriedok pokazil, keď sme sa vracali domov a ja som sa nechal uniesť. Pravačke som doprial viac voľnosti, no a to už bolo pindov, že máme doma dve deti a či mi nešibe a že to je motorka len pre magorov, čo si chcú niečo dokazovať. (Aj keď, že ja si nemusím, dodala.)
A dokazovať si niečo nepotrebuje ani Triumph Tiger Sport 1050. Je nielenže pekný a pôsobivý, ale vie jazdiť tak, ako jazdec chce. Či už sa len tak prepravovať z miesta A do miesta B, alebo vykurovať kade tade.
