Len čo som zosadol z luxusného Triumph Tiger Explorera, ktorý ma zas totálne dostal, prehadzujem nohu cez jeho menšieho kolegu a konečne si potvrdím alebo vyvrátim to, čo som si o 800vke doteraz myslel. Je to presne ten ideál, ktorý hľadám?
Totiž vec sa má tak. Dostal som sa už dávnejšie do zaujímavej polohy. Ak by som teraz vyberal ďalšiu moto do garáže, vyberal by som nasledovne. Ďalšia motorka do mojej garáže musí byť neskutočne krásna. Keďže je krása relatívny pojem, môže byť aj neskutočne škaredá, a teda svojsky krásna. Vtedy sa na nej nemusí ani dobre jazdiť. Môže to byť utrpenie na kolesách, hlavne, že je krásna. Alebo druhá možnosť, aká by mohla byť moja ďalšia motorka, je, že sa na nej musí „zle jazdiť“. Taká, na ktorej človek musí pracovať, aby motorka ukázala, čo vie. Nič také, že sa posadíš a všetko ide, ako má, no a keď dojazdíš, už si aj zabudol, že si jazdil.
No a potom je ešte jedna možnosť. Ďalšiu motorku, ktorú by som si kúpil, musí byť úplný univerzál. Musí to byť moto vlastne so všetkým a na všetko. Musí byť pekná, no trochu aj škaredá. Na jazdenie s ňou musí človek trochu vedieť, ale zas musí byť aj priateľská. Musí zvládať všetky moje tempíčka. Cestu musí dávať elegantne, pohodlne, či už turisticky, alebo športovo.
Mimo asfalt musí byť prirodzená a nesmie byť agresívna. Nechcem od nej žiadne zázraky, a preto jej viem odpustiť, že ju nebudem brať na okruh naháňať jogurty a ani na mx trať pokúšať ľahké špeciály. Nesmie mať mega spotrebu a musí byť pohodlná pre jedného aj pre dvoch. Hmotnosť síce až tak neriešim, ale musí sa s ňou dobre manipulovať, musí sa dobre ovládať a musí sa otočiť za jazdy na štandardne širokej ceste. Získané šrámy z boja a patina vzniknutá používaním jej nesmú byť na oštaru, ale okrasou.
Najlepšia by bola farebná kombinácia, ktorú netreba ani nejako zvlášť umývať. Niečo ako vojenská khaki. No a rozmer kolies, na ktoré viem dať normálne štuple je len plus. Ostatné vychytávky navyše sú, samozrejme, vítané. No a takto nejako som si predstavoval tohto Tigra. Tešil som sa na neho ako malé decko. Vlastne až tak, že som to nedával na sebe ani poznať, aby som to nejako nezakríkol. Nech sa mi sám dostane pod ruky a ja ho poriadne preverím, či to je to, čo hľadám a či je aspoň trochu taký, ako si predstavujem.
Komu sa nechce veľa čítať, prezradím záver už tu. Je presne taký, ako som si myslel a je veľmi blízko tomu, čo by som presne chcel. Málinko úprav a je to akurát. V Motocorse presadám po týždni strávenom v sedle veľkého Explorera 1200 XCX rovno do sedla tohto menšieho, typovo rovnako označovaného XCXka. Okamžite som šokovaný priepastnými rozdielmi medzi týmito dvoma motorkami. Asi som aj dočasne onemel. Prechádzam Bratislavou a vstrebávam trochu ten prvotný šok, ktorý je medzi 1200 a 800. Zrazu sedím na malej, mierne tvrdej a skoro ako keby detskej motorke. Pôsobí tak na mňa sedlo, riadidlá, „úzka“ nádrž, motor, brzdy aj podvozok. Explorer je skrátka oproti tomuto iná kategória. Všetko je tam väčšie, pompéznejšie a trochu aj exkluzívnejšie.
Pritom aj Tiger 800 je v skutočnosti stále veľká motorka s dobrou výbavou a ešte mi aj sadla skoro dokonale. Oproti veľkému Tigrovi sa tu hneď cítim ako doma. No a keď si spomeniem, ako na mňa pôsobil Tiger Sport, že je na mňa veľký, tak prestávam chápať to, že táto 800vka mi sedí tak dobre. Vypaľujem na diaľnicu, skúšam rôzne rýchlosti a nakoniec tempomat nastavujem na 116. Toto mi príde celkom pohodlné, neúnavné a aj ekonomické. Motor si ševelí a keď potrebujem zrýchliť, tak je celkom pružný. Rýchlosť nad 120 sa mi zdala trochu otravná vzhľadom k menšiemu plexi. Páčilo by sa mi tu vyššie, širšie a najlepšie elektronicky nastaviteľné. To na Explorerovi proste budem mať už ako štandard. Tu je teda prvý priestor na drobnú úpravu minimálne deflektorom alebo rovno nejakým o málinko širším a vyšším plexi.
Konečne som zas na kľukatých okreskách a mám pocit, že tuto je Tiger úplne doma. Plexi je dostačujúce vzhľadom k rýchlostiam a jeho hravosť a ovládateľnosť v zákrutách je fakt presviedčajúca. Začínam byť celkom potešený, že konečne sa mi podarilo nájsť ten ideál. Neteším sa ale úplne že najviac, lebo som ešte nebol mimo asfalt a nepodrobil osemstovku skúškou ohňom na mx trati. To Tigríka ešte len čaká. Zatiaľ si teda užívam na ceste a snažím sa na niečom XCXko nachytať. Motor sa mi zdá vyladený úplne na parádu. Rozbehne sa v pohode bez plynu a dokáže udržiavať stálu pokojnú jazdu bez trhania. To sa mi bude páčiť aj mimo asfalt. Na otáčanie plynovej rukoväte nereaguje nijako jedovato, no jeho záťah je cítiť.
Do zákrut si to púšťam nie že s istotou, ale úplne prirodzene. Síce sa snažím malého Tigra na niečom nachytať, ale nakoniec som akurát tak nachytal samého seba. Prichytil som sa pri tom, že si idem turistické tempo bez štipky chuti za niečim sa naháňať. Zrazu sa kochačkujem a užívam si zátačky a kopaničiarsky kraj. Ani motor, ani podvozok, ba dokonca ani brzdy ma nerušia pri mojej kochačke. Nástup bŕzd je k tomuto tempu akurát. Za jedným prstom nastupujú úplne čitateľne a postupne. Bude zaujímavé s takýmito brzdami skúsiť nakladať. Okamžite radím o dva dole, motor držím v hornej polovičke a skúšam dobehnúť Filipa, ktorý mi medzitým utiekol na MV Veloce. Netrvalo to ani dlho a už ho aj opaľujem a začínam sa mu vzďaľovať. Síce mám obuté turistické akože univerzál pneu, ale ani náznak podkĺznutia. Motor ani podvozok nemá vôbec problém v rezkom tempe. Ani predná 21tka sa mi nezdá nedobrá pri fakt že fullgas tempíčku. Ale čo tie neagresívne brzdy?
Tie sa mi zdali síce pri turistike adekvátne, dobre dávkovateľné a čitateľné. No ako si poradia pri ostrej rezbe na kľukatých cestách? Úplne bez problémov. Stačí použiť dva prsty, lepšie zatiahnuť a je to zas, jak má byť. Dokážu motorku razantne spomaliť a ani pri rýchlom tempe necítim, že by mali tendenciu vädnúť. Začínam sa ozaj tešiť a už si aj myslím, že som našiel ten ideál, ktorý by som chcel do garáže, bez toho, aby som špekuľoval nad ďalšou motorkou. Lenže ešte nás čaká skúška mimo asfalt. Znie to možno divne, ale veľký Tiger Explorer mimo asfalt na mňa spravil veľký dojem. Podvozok a všetky možné elektronické pomôcky fungovali perfektne.
Napriek jeho veľkej hmotnosti jazda na ňom nie je náročná. Preto dúfam, že malý Tiger bude ešte lepší. V prvom momente som ale zostal prekvapený. Zrejme tým, že som očakával lepšie jazdné vlastnosti ako na veľkom, tak idem trochu rýchlejšie tempo a …a motorka sa správa úplne inak ako veľký Tiger. Ten si elegantne preplával cez nerovnosti, zatiaľ čo Tiger 800 je o dosť tvrdší. Trochu ma to nahnevalo, ale keď som si uvedomil, že ozaj nejdem na lajdáka, ale mám tendenciu ísť až na hranu, začínam si všímať ostatné. V stupačkách sa pohodlne opieram o nádrž, nie som zhrbený a prenášaním ťažiska dokážem krásne ovládať celú motorku.
Prejazd zákruty driftom nie je žiadny problém a takisto menšie skoky. Vtedy si uvedomujem, že na prvý pohľad tvrdší podvozok je teraz výhodou. Dá sa viac nakladať a netreba sa zamýšľať nad tým, že koľko ešte znesie. K pocitu „bezpečnosti“ prispieva aj pevný hliníkový kryt pod motorom a padacie rámy. Určite by som tu pochválil aj dávkovanie výkonu, elektro asistentov a zas tie brzdy. Na veľkom tigrovi pri vypnutých elektro pomôckach otáčky okamžite vyleteli hore a zadné koleso tancovalo kade tade. Tuto je to o dosť ovládateľnejšie. Nástup výkonu je tu o dosť slabší a v pohode sa dá motorka kočírovať aj pri vypnutej trakčnej kontrole.
Tá sa dá nastavovať na cestu, do terénu s určitým preklzom zadného kolesa alebo ju úplne vypnúť. To isté platí o brzdách. Netreba sa báť, že by sa zakúsli v ten najhorší možný okamžik. V sérii má Tiger ABSko, no na aktívnom abeesku sa skrátka v teréne jazdiť nedá, preto je tu ABS nielen vypínateľné, ale aj nastaviteľné. Po prepnutí do módu offroad sa zadné koleso úplne vypne a predné má „povolený“ mierny šmyk. Toto určite privíta každý, kto chce ísť na tomto aj mimo asfaltu. Nielen začiatočník, ale určite aj vyjazdení a ostrieľaní horali.
Tí, čo ste dočítali až sem, tak už vás nebudem viacej trápiť. Spotreba sa dosť často po cestách v turistickom eko tempe pohybovala pod 4 litre. Sem-tam som ju vyhnal aj vyššie, no priemer bol stále okolo 5. Takže úplný záver je: trochu upraviť plexi, sériové plastové blastre (chrániče rúk) by som vymenil za nejaké s hliníkovou výstuhou, pred svetlo dal ochranné plexi a pripravil by som si sadu štupľov, až by som dojazdil tieto sériové. No a možno časom by som ešte na niečo natrafil a dokúpil. Inak je toto fakt stroj, ktorý by som ozaj bral.
