Keď som dostal otázku do komentu pod fotkou Triumph Street Cup, že ako jazdí, odpoveď bola až prekvapivo jednoduchá. Presne tak ako vyzerá, tak aj jazdí. Triumph tieto motorky robí už nejaký ten piatok a dobre vedia, čo robia. K tomu im prišla vhod aj táto doba s určitým retro či hipster štýlom, ktorý len a len dopomohol k lepším predajom. Skrátka sa zas potvrdilo, že móda sa opakuje a tento skoro zabudnutý štýl je späť.
Základ je v Bonnevillke s radovým dvojvalom s kľukovkou pootočenou o 270 stupňov a objemom 900 kubíkov. Jazdí sa s ním skôr na spodných a stredných otáčkach, čo vyhovuje viac motoru a určite aj jazdcovi. Ponúkaných 80 Nm totiž motor ponúka pri 3200 otáčkach. Ak chcete z motora dostať aj sľubovaných, v podstate slabučkých 55 koní, musíte potočiť ešte skoro dvakrát viac. Maximálny výkon je totiž až pri 5900 otáčkach, kedy ale nielenže nezrýchľujete, ale ani zvuk, ani pocit z jazdy nie je lepší, ako pri polovičných otáčkach. Jedná sa teda skôr o nízkootáčkový, „starodávny“ štvortakt so všetkým, čo k tomu patrí.
Motor je svojím charakterom absolútne nezákerný s dokonalým zvukom. Nie je to žiadna tichá bezpohlavnosť, ale decentný bublotavý zvuk dozretého búrliváka. Pri voľnobehu a na nízke otáčky si ticho bubloce, no keď ho pošteklíte elektronickým RBW (ride-by-wire) plynom, vykúzli vám úsmev až po uši, no pritom to nie je nič urevané. Celý bike je postavený na štýl café rejsra, ale stále finančne s nie príliš náročným rozpočtom. Chcelo by sa mi povedať, že takto nejako sa to robilo.
Skrátka sa vtedy zobral klasický Boní a začalo sa s úpravami – za pár drobných vylepšiť motorku na pouličné preteky. V prvom rade museli ísť preč klasické „vysoké rajdy“ a nahradiť ich za nízke pretekárske, aby sa dostali aspoň na úroveň horného okuláru. Odpor vzduchu nepustí a ak chcete zrýchliť bez úpravy motora, musí sa zlepšiť aerodynamika. Teda rajdy máme, telo bude nižšie, odpor bude menší. Toto ešte vylepšíme predným štítkom, vhodným aj na umiestnenie štartovného čísla a zadné sedlo treba zakryť (nielen) dizajnovým krytom. Ten zas o niečo zlepšuje obtekanie vzduchu a tak isto poslúži na štartovné číslo. Zadný aj predný blatník treba skrátiť a stenšiť. Výfuky oproti štandardným taktiež trochu skrátiť a o málinko im upraviť vnútro, nech sa zlepší prietok spalín. Na záver trochu prerobiť lakovanie a pretekár na cesty je za pár korún hotový. Teraz stačí zájsť len do predajne, pretože tieto úpravy už za nás spravili vo fabrike.
Na začiatku to bola klasická motorka, určená na bežné pohodlné jazdenie. Teraz sme ju málinko opticky a málinko funkčne upravili a s tým treba aj počítať pri jazdeckej polohe, ktorá je mierne natiahnutá nad riadidlá.
Motor je to stále skôr nízkootáčkový, päťkvaltový držiak so servisným intervalom 16 000 km a spotrebou pohybujúcou sa priemerne okolo 3 litrov. Predný brzdový kotúč s priemerom 310 mm plus zadný 255 mm kotúč, oba s dvojpiestikom, veľa strachu ani pri prudkom a fakt silnom brzdení nenaženú. Motorku, samozrejme, bezpečne aj vďaka ABSku zastavia, no na pretekanie to moc nie je. Ani sériové odpruženie so zdvihmi 120 mm nie je moc určené na nejaké divočiny. Zadné „péra“ síce môžete upraviť na tuhosti, ale je to skôr určené na úpravu pri jazde vo dvojici. No a nakoniec aj predné, 18 palcové koleso moc nezlepšuje preklápateľnosť motorky do zákrut.
Lenže treba mať stále na pamäti, že toto nie je vôbec žiadny pretekársky špeciál v retro kabáte. To by sme skôr mali hľadať v eRkovom Thruxtone, ktorý je presne taký stroj. Triumph Street Cup je stále klasický retro stroj, ktorý sme si upravili skôr len vizuálne do podoby pouličného pretekára. Stále sa na ňom dobre jazdí, stále nám prináša dobrý pocit a stále a stále bude bafkať po cestách, aj keď už väčšina pretekárskych strojov bude mať svoju púť na tomto svete za sebou. A pritom ešte aj dobre vyzerá. A predáva sa za cenu cca 9400 €.
GabikaZ
Triumph Street Cup je motorka, ktorú si človek kúpi skôr kvôli tomu, ako vyzerá, než kvôli jej jazdným vlastnostiam. Toto ale vôbec nemyslím v zlom. Presne si k nej viem predstaviť takého jazdca-pohoďáka alebo „kaviarenského povaľača“, ktorý sa nikam neponáhľa, nepotrebuje sa s nikým naháňať ani silou mocou šúchať koleno po asfalte. Táto motorka nie je stavaná na ostrú jazdu, ale skôr na pohodové vyvážanie a predvádzanie sa. Vďaka svojej farbe je neprehliadnuteľná a púta pozornosť všade, kde zastaví. Aby sme ju ale hneď nezaškatuľkovali iba ako imidžovku, zobrali sme ju na motokárový okruh do Dlhej. A aj tam sa na nej dalo veľmi príjemne povoziť. Zo začiatku síce do ostrejších zákrut nechcela ísť veľmi ochotne a mala som pocit, že ju musím trochu ťahať proti jej vôli, ale po pár kolách sme sa zladili a jazdilo sa mi výborne. Trúfam si povedať, že Streetcup je vhodný aj pre ženy alebo začiatočníkov, pretože nemá príliš vysoký posed, je ľahký a dobre sa s ním manipuluje aj na mieste. Na plyn reaguje umiernene a začiatočníka nezaskočí nadbytočným výkonom. Jazdec sa na nej nenudí, ale ani ho motorka nenavádza na príliš rýchlu jazdu, proste si to na nej len užíva a kochá sa okolím. A hlavne je fakt strašne pekná, čo pri výbere motorky zohráva veľmi dôležitú úlohu.
